Na 2.nedeľu po Zjavení 15.januára 2017 sa v našom chráme Božom v Petržalke konali rodinné služby Božie. Do ich programu piesňami a básňami prispeli deti z Evanjelickej materskej školy Dr. Filipa Melanchtona na Tupolevovej 20 v Petržalke; kázňou slova Božieho na text Žid 12,12-18.24 poslúžila sestra farárka Karolína Konopeusová, duchovná správkyňa EMŠ:

    Bratia a sestry,
 

    druhá nedeľa po Zjavení je zasvätená rodine. Pripomína nám, že prítomnosť Pána Ježiša posväcuje rodinu. Posväcuje nielen naše rodinné zväzky, ale aj veľký zväzok Božej rodiny. To sa vzťahuje aj na rodinu tu, v tomto našom cirkevnom zbore. Sme tu veľkí i malí, deti aj dospelí, dokonca máme medzi nami aj deti z Evanjelickej materskej školy spoločne s ich rodičmi.
 

    Rovnako ako v Káne Galilejskej Pán svojím požehnaním posvätil manželstvo tým, ktorí Ho pozvali na svadbu, tak posväcuje aj rodinu nášho cirkevného zboru, keď Ho prosíme, aby medzi nami prebýval, keď sa schádzame v Jeho mene. Preto Ho aj dnes túžobne žiadame, aby bol tu prítomný, aby požehnal toto zhromaždenie, toto Slovo a stal sa silou nášho života.
 

    Slová z Listu Židom nám pripomínajú, aby sme nezostali bez Jeho prítomnosti. Píše, že ľud Starej zmluvy sa desil pristúpiť k vrchu Sinaj, i sám Mojžiš sa triasol strachom. No my máme v Božom Synovi prístup k zdroju pokoja s nebeským Otcom. Navracia nám pokoj. Ako sa to deje? Dôvodom je Jeho krv vyliata za nás. Ak vyliata krv Ábelova volala zo zeme k Pánu Bohu tak silno, že ju neprepočul, o čo viac krv Jeho Syna volá za tých, ktorí sa k Nemu utiekajú. Ona je výkupným pre nás veriacich.
 

    Dokázaná je práve vtedy medzi nami a v nás, ak konáme Jeho službu lásky. K tomu On sám nám dáva výzbroj, nástroje. Tak nám to sám zasľúbil: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť.“ V tomto je tajomstvo sily i schopnosti nášho konania ako kresťana. Tak, ako odrezaná ratolesť nemôže dať silu dozrieť ovociu, ani my nič neznamenáme bez Pána.
 

    Apoštol to rozviedol do niekoľkých bodov. Tým prvým je naša neustála ostražitosť za dar viery. Táto ostražitosť - bdelosť žiť na chlebe evanjelia nášho Pána - teda brať Božie slovo každý deň. Ono nás posilňuje v našej viere. Nielen si ho raz začas vypočuť v kostole. Dokonca sú aj takí, čo im stačí raz ročne počuť Božie slovo. Naozaj to im stačí?
 

    Tým druhým je naša zodpovednosť za jednotlivé údy Kristovho tela, cirkvi. Mnohí silní vo viere zabúdajú na slabších v zbore. Apoštol hovorí, že sme zodpovední za slabých. Na Božom súde môže padnúť otázka: Kde je tvoj brat? Odpovieme ako bezbožný Kain? Alebo odpovieme ako náš Pán: „Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a zachovali Tvoje slovo." Máme hľadať pokoj so všetkými bratmi a sestrami, aby sme sa mohli nazývať Božími deťmi. Nech aj v tomto našom zbore tvoríme Božiu rodinu. Do nej patria všetci, malí i veľkí, deti a aj dospelí, tak ako to môžeme dnes spoločne prežívať na našich službách Božích. Je dôležité privádzať do chrámu Božieho aj deti, viesť ich k spoločenstvu, do ktorého všetci patríme.
 

    Ľahostajnosť je nebezpečná. Ňou sa môžu nakaziť aj iní, dokonca práve tí najbližší. Napokon vrcholom našej služby je záchrana všetkých duší, aby nikto neprišiel o vyvolenie Božie.
 

    Prosme nášho Pána, aby sme Mu boli dobrými svedkami - v rodine, v práci, v zbore, v tomto národe, jednoducho, všade tam, kam nás postaví do služby, a tak nebrali tak Božie požehnanie nadarmo.

    sestra farárka Karolína Konopeusová, duchovná správkyňa EMŠ
 

článok uverejnený v Petržalskom evanjeliku č.1, ročník 22/2017